मैसूर पठार: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

Content deleted Content added
छो clean up, replaced: May 1 → मई 1 using AWB
लाइन 79:
| footnotes =
}}
'''मैसूर पठार''' ({{Lang-en|[[:en:Mysore Plateau|Mysore Plateau]]}}) [[दक्खिनी भारत]] में एगो पठार बाटे। एकरा के [[#कर्नाटक पठार]] के हिस्सा भी मानल जाला आ कुछ लोग एकरा के अलग भी पहिचाने ला।<ref name="Widdowson1997">{{cite book|author=M. Widdowson|title=Palaeosurfaces: Recognition, Reconstruction and Palaeoenvironmental Interpretation|url=http://books.google.com/books?id=XI7SiLcitJcC&pg=PA249|year=1997|publisher=Geological Society of London|isbn=978-1-897799-57-4|pages=249–}}</ref><ref name="ChandPuri1983">{{cite book|author1=Mahesh Chand|author2=V.K. Puri|title=Regional Planning in India|url=http://books.google.com/books?id=6-sPBAAAQBAJ&pg=PA16|date=23 मई 1983|publisher=Allied Publishers|isbn=978-81-7023-058-8|pages=16–}}</ref>
 
==कर्नाटक पठार==
'''कर्नाटक पठार''' भारत के [[कर्नाटक]] राज्य में मौजूद ऊँच भूमि के कहल जाला।<ref>{{cite web|url=https://www.britannica.com/place/Karnataka-Plateau|title=Karnataka Plateau - plateau, India|publisher=}}</ref> एकरा के तीन भाग में बाँटल जाला: उत्तरी कर्नाटक पठार, बिचला कर्नाटक पठार आ दक्खिनी कर्नाटक पठार।<ref name="Chugh2016">{{cite book|author=Lalit Chugh|title=Karnataka's Rich Heritage - Art and Architecture: From Prehistoric Times to the Hoysala Period|url=http://books.google.com/books?id=JpnoCwAAQBAJ&pg=PT8|date=8 अप्रैल 2016|publisher=Notion Press|isbn=978-93-5206-825-8|pages=8–}}</ref> कुछ जगह कर्नाटक पठार के दक्खिनी हिस्सा के मैसूर पठार भी कहल जाला आ दुनों के बीच सीमा के बारे में भरम के स्थिति भी बाटे।<ref name="Widdowson1997">{{cite book|author=M. Widdowson|title=Palaeosurfaces: Recognition, Reconstruction and Palaeoenvironmental Interpretation|url=http://books.google.com/books?id=XI7SiLcitJcC&pg=PA249|year=1997|publisher=Geological Society of London|isbn=978-1-897799-57-4|pages=249–}}</ref><ref name="ChandPuri1983">{{cite book|author1=Mahesh Chand|author2=V.K. Puri|title=Regional Planning in India|url=http://books.google.com/books?id=6-sPBAAAQBAJ&pg=PA16|date=23 मई 1983|publisher=Allied Publishers|isbn=978-81-7023-058-8|pages=16–}}</ref> एकरा के मालनद आ मैदान दू हिस्सा में, ऊँचाई के अनुसार भी बाँटल जाला। सह्याद्री के लग्गे वाला भाग जे 1000 मीटर से ऊँच बाटे, मालनद कहाला आ लहरदार पहाड़ी से युक्त इलाका जे 150 से 600 मीटर ले ऊँच बा ऊ मैदान कहाला।<ref name="Widdowson1997"/>
{{Clear}}
==संदर्भ==