रसगुल्ला: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

Content deleted Content added
छो टैग में तारीख के अनुबाद
छो Find-replace, replaced: March 20 → मार्च 20, June 20 → जून 20, October 20 → अक्टूबर 20 (3), August 20 → अगस्त 20 (4)
लाइन 35:
उड़ीसा के इतिहासकार लोग के अनुसार, रसगुल्ला के आबिस्कार पुरी के मंदिर में भइल, जहाँ एकरा के ''खीरमोहन'' कहल जाय, बाद में इहे बिकसित हो के रसगुल्ला के रूप लिहलस।<ref name="ToI_Bishwa_2015"/> बतावल जाला कि ई परंपरागत रूप से जगन्नाथ मंदिर में देवी लक्ष्मी के "भोग" लगावे खाती इस्तमाल होखे।<ref>{{cite news | date = 5 July 2009 | title = Trinity take 'adhar pana' on raths | url = http://www.newindianexpress.com/states/odisha/article90964.ece#.UytBYlcqQ0M | newspaper = The New Indian Express }}</ref> लोकल कथा-कहानी के मोताबिक, भगवान जगन्नाथ के नौ-दिन के यात्रा (रथ यात्रा) पर बिना बतवले निकस जाए के कारन लक्ष्मी जी नराज भ गइली। एकरे बाद ऊ मंदिर के जय बिजय द्वार बन क लिहली आ दोबारा उनके लवटे पर भीतर ढुके से रोक दिहली। लक्ष्मी के खुस करे खाती भगवान जगन्नाथ उनुका के रसगुल्ला के भोग लगवलें। ई रेवाज आज के समय में "बचानिका" के नाँव से मनावल जाला जे "नीलाद्री बिजय" (भगवान के लवटानी) के हिस्सा हवे, मने के देवता के रथ यात्रा के बाद मंदिर में वापसी के चीन्हा हवे।<ref>{{cite news | author = Subhashish Mohanty | date = 3 July 2012 | title = Lord placates wife with sweet delight | url = http://www.telegraphindia.com/1120703/jsp/odisha/story_15682727.jsp#.UytFEVcqQ0M}}</ref><ref>{{cite news | date = 26 July 2010 | title = Sweet and sermon return for deities | url = http://www.telegraphindia.com/1100726/jsp/orissa/story_12725909.jsp | newspaper = The Telegraph | location = Calcutta}}</ref>
 
जगन्नाथ मंदिर पर रिसर्च करे वाला लोग, जइसे कि लक्ष्मीधर पूजापंडा आ जगबंधु पाधी नियर अनुसंधान करता लोग के कहनाम बा कि ई परंपरा आ रिवाज 12वीं सदी से चल आ रहल बा, ओही जमाना से जब वर्तमान मंदिर के निर्माण भइल।<ref name="ToI_citing_2015">{{cite news |author1=Mohapatra Bhattacharya |author2=Debabrata Kajari |date=31 July 2015 |title=Citing Rath ritual, Odisha lays claim to rasagulla, WB historians don't agree |url=http://timesofindia.indiatimes.com/city/bhubaneswar/Citing-Rath-ritual-Odisha-lays-claim-to-rasagulla-WB-historians-dont-agree/articleshow/48297818.cms |newspaper=Times of India|accessdate=1 Augustअगस्त 2015}}</ref><ref name="Padhi2000">{{cite book | author=Jagabandhu Padhi | date=2000 | title=Sri Jagannatha at Puri | url=https://books.google.com/books?id=QHMeMwEACAAJ | publisher=S.G.N. Publications}}</ref> पूजापंडा के कहनाम भा कि नीलाद्री बिजय के जिकिर ''नीलाद्रि महोदय'' में मिले ला, जे शरत चंद्र मोहपात्रा के रचना हवे आ एकर समय 18अठारहवीं सदी हवे।<ref name="Mahapatra1994">{{cite book |author=Sarat Chandra Mahapatra |date=1994 |title=Car Festival of Lord Jagannath, Puri |url=https://books.google.com/books?id=sILXAAAAMAAJ |publisher=Sri Jagannath Research Centre}}</ref>{{page needed|date=जुलाई 2017}}<ref name="ToI_citing_2015"/> महापात्रा के अनुसार, कई गो मंदिर ग्रंथ सभ में, जे 300 बरिस से जादे पुरान बाड़ें, एह बात के सबूत मिले ला कि पुरी में रसगुल्ला चढ़ावल जाय।<ref>{{cite news |author=Debabrata Mohapatra |date= 29 July 2007 |title=Researchers Claim Rasgullas Were Born In Puri |newspaper=The Times of India}}</ref>
 
लोककथा के मोताबिक, भुबनेश्वर के कुछ दूर पर मौजूद पहाला गाँव में बहुत गाई रहलीं सऽ आ गाँव के लोग इफरात दूध होखे के कारन फाजिल बचल दूध के बिग दे जब ऊ खराब हो जाय। जब जगन्नाथ मंदिर के एगो पुजारी ई देखलें तब उहे ओह गाँव के लोगन के दूध फार के छेना बनावे के तरीका सिखवलें आ रसगुल्ला बनावे के बिधी बतवलें। पहाला बाद में एह इलाका के सभसे बड़ छेना के बनल मिठाई के बजार के रूप में बिकसित भइल।<ref>{{cite news |author=Madhulika Dash |date=11 September 2014 |title=The Food Story: How India’s favourite sweet dish rosugulla was born |url=http://indianexpress.com/article/lifestyle/food-wine/the-food-story-how-indias-favourite-sweet-dish-rosugulla-was-born/ |newspaper = Indian Express}}</ref>
 
बंगाली पकवान बिसेसग्य पृथा सेन के मोताबिक, 18वीं सदी के बिचला दौर में बहुत सारा ओडिया महाराज (खाना पकावे वाला) लोग बंगाली घरन में ई काम करें आ उहे लोग एह मिठाई के साइद बंगाल में लोगन ले चहुँपावल।<ref name="ToI_Bishwa_2015">{{cite news |author=Mitra Bishwabijoy |date=6 July 2015 |title=Who invented the rasgulla? |url=http://timesofindia.indiatimes.com/life-style/food/food-features/Who-invented-the-rasgulla/articleshow/47909754.cms |newspaper=Times of India |accessdate=2 Augustअगस्त 2015}}</ref> एगो दूसर थियरी के मोताबिक बंगाल से पुरी के जात्रा करे वाला लोग उहाँ से एह मिठाई के रेसिपी 19वीं सदी में ले आइल।<ref name = "gastr">{{cite journal |author=Michael Krondl |date=Summer 2010 |title=The Sweetshops of Kolkata |journal=Gastronomica |volume=10 |issue=3 |pages=58–65 |doi=10.1525/gfc.2010.10.3.58}}</ref>
 
ऊपर बतावल, उडीसा में उतपत्ती के सिद्धांत के बंगाली इतिहासकार लोग खंडन करे ला। खाना आ पकवान के इतिहासकार के टी आचार्य आ चित्रा बनर्जी के अनुसार भारत में सत्रहवीं सदी के पहिले छेना आ पनीर नियर चीज के कौनों संदर्भ ना मिले ला। दूध से बने वाली मिठाई सभ मुख्य रूप से खोवा से बनावल जायँ आ ई पुर्तगाली परभाव के बाद सुरू भइल जब पनीर आ छेना के भारत में इस्तेमाल सुरू भइल, छेना के मिठाई बने लागल। एही से, ई बहुत असंभव बात बुझाला कि जगन्नाथ मंदिर में बारहवीं सदी में छेना के मिठाई के भोग लागत रहल होखे।<ref>{{cite news |author=Shoaib Daniyal |date=4 Augustअगस्त 2015 |title=Who Deserves Credit For The Rasgulla? Bengalis, Odiyas...Or The Portuguese? |url=http://www.kashmirobserver.net/news/opinion/who-deserves-credit-rasgulla-bengalis-odiyasor-portuguese |newspaper=[[Kashmir Observer]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20151009143538/http://www.kashmirobserver.net/news/opinion/who-deserves-credit-rasgulla-bengalis-odiyasor-portuguese |archive-date=9 Octoberअक्टूबर 2015}}</ref> नबीन चंद्र दास के पीढ़ी में भइल अनामिक राय आ इतिहासकार हरिपद भौमिक के कहल बा कि मंदिर के सुरुआती रिकार्ड सभ में बर्णित ''छप्पन भोग'' में ले रसगुल्ला के जिकिर नइखे; एह मिठाई के नाँवें बंगाल में ईजाद भइल। इनहन लोग के एगो अउरी तर्क इहो बा कि देवता के फाटल दूध के कौनों चीज चढ़ावल एक तरह से धर्मबिपरीत आचरण होखी।<ref name="ToI_citing_2015"/><ref name="ToI_Jhimli_2015"/> हालाँकि, माइकल क्रोंडल के तर्क बा कि हिंदू देवता लोग से जुड़ल रिवाज आ नियम सभ में इलाका अनुसार काफी बदलाव रहल बा ई संभव बा कि आज जहाँ ओडिशा बा हो इलाका में एह किसिम के कौनों प्रतिबंध ना रहल होखे।<ref name="Michael_2011">{{cite book |author=Michael Krondl |year=2011 |title=Sweet Invention: A History of Dessert |url=https://books.google.ca/books?id=gN6ySQnUnfwC&lpg=PA53 |publisher=Chicago Review Press |pages=55–59 |isbn=978-1-55652-954-2}}</ref>
 
असित मोहंती, जे जगन्नाथ पंथ आ परंपरा सभ पर एगो ओडिया अनुसंधान कर्ता बाड़ें, हवाला देलें कि एह मिठाई के ''रसगोला'' नाँव से जिकिर 15वीं सदी के ग्रंथ ''जगमोहन रामायण'' में आइल बा जेकर रचइता बलराम दास रहलें।<ref>{{cite news |title=Hopes for Rasagola Origin in Odisha Revived |url=http://www.dailypioneer.com/state-editions/bhubaneswar/hopes-for-rasagola-origin-in-odisha-revived.html |newspaper=The Pioneer |date=15 July 2016 |accessdate=20 July 2016}}</ref> एह पाठ में रसगोला के जिकिर बा आ अउरी मिठाई सभ के भी जे ओडिशा में बनें। छेना से बने वाली अउरी कई मिठाई सभ के भी जिकिर बा, जइसे कि ''छेनापुरी'', ''छेनालड्डू'' आ ''रसाबली''।<ref>{{cite book |last=Ramayana |first=Jagamohan |title=Ramayana |publisher=Balaram Das |location=Ajodhya Kanda}}</ref><ref>{{cite book |last1=Typical selections from Oriya Literature |title=Ramayana |publisher=B.C. Mazumdar |page=84}}</ref> एगो अउरी पुरान ग्रंथ ''प्रेमपंचामृत'' जेकर रचइता भूपति रहलें, एहू में छेना कि जिकिर होखे के बात बतावल जाला।<ref>{{cite book |author=Purnachandra Bhasakosha |title=Chalha |url=http://dsalsrv02.uchicago.edu/cgi-bin/philologic/contextualize.pl?p.15.praharaj.1121967 |publisher=G. C. Praharaj |page=2594 |accessdate=20 July 2016}}</ref> ई तर्क दिहल जाला कि ओडिशा में छेना बनावे के बिधी पुर्तगाली लोग के आवे से बहुत पहिले से चलन में रहल।
लाइन 56:
=== आधुनिक पापुलरिटी ===
 
साल 1930 में, नबीन चंद्र दास के बेटा कृष्ण चंद्र दास (के॰ सी॰ दास) भैक्यूम पैकिंग के सुरुआत कइलेन आ कैन (टीना के डब्बा) में पैक कइल रसगुल्ला दूर-दूर ले चहुँपे सुरू भइल आ कलकत्ता के बहरें पापुलर होखे सुरू भ गइल। बाद में ई भारत के बाहर ले पापुलर भइल।<ref name="IE_sticky_2011">{{cite news | author = Piyasree Dasgupta | date = 29 Octoberअक्टूबर 2011 | title = Sticky Sweet Success | url = http://archive.indianexpress.com/news/sticky-sweet-success/867051/0 | publisher = Indian Express }}</ref> कृष्ण चंद्र दास के लइका शारदा चरन दास के॰ सी॰ दास प्रा लि के अस्थापना 1946 में कइलेन।<ref name="GHOSH2014">{{cite book |author=Bishwanath Ghosh |title=Longing, Belonging: An Outsider At Home In Calcutta |url=https://books.google.com/books?id=C4obBQAAQBAJ&pg=PT177 |date=29 Octoberअक्टूबर 2014 |publisher=Westland |isbn=978-93-84030-60-5 |page=177 }}</ref> शारदा चरन के सभसे छोट बेटा, देबेन्द्र नाथ एकरे बाद, के॰ सी॰ दास ग्रैंड संस के अस्थापना 1956 में कइलेन।
 
आजु के समय में कैन में बंद रसगुल्ला पूरा भारत, पाकिस्तान आ बांग्लादेस में उपलब्ध बा आ पूरा दुनिया में जहाँ भी भारतीय उपमहादीप के सामान बेचे वाली किराना के दुकान बाड़ी ओहू जे मिले ला। नैपाल में ई रसगुल्ला ''रसभरी'' के नाँव से पापुलर बाटे।<ref name="Alan2006">{{cite book | author=Alan Davidson | title=The Oxford Companion to Food | url=https://books.google.com/books?id=pZ-1AQAAQBAJ&pg=PT1880 | date=21 September 2006 | publisher=OUP Oxford | isbn=978-0-19-101825-1 | pages=1880 }}</ref>
 
एगो खबर के मोताबिक भारत के अंतरिक्ष कार्यक्रम चलावे वाली एजेंसी [[इसरो]] एह रसगुल्ला सभ के डीहाइड्रेटेड (पानी सुखावल) वर्शन बनावे पर काम क रहल बा जेवना से ई अंतरिक्ष यात्री लोग खाती ले जाइल जा सके।<ref>{{cite news |author=Ram Kumar Ramaswamy |date=16 Juneजून 2012 |title=Isro astronauts to savour idlis, rasgullas in space |url=http://archive.asianage.com/hyderabad/isro-astronauts-savour-idlis-rasgullas-space-187 |newspaper=Asian Age}}</ref>
 
== बनावे के तरीका ==
लाइन 74:
== बिबिधता ==
 
परंपरागत ओडिया रसगुल्ला सभ बंगाली रसगुल्ला के तुलना में मोलायम आ हल्का पियाराहूँ कलर के होखे लें। जबकि, बंगाली रसगुल्ला उज्जर आ रबर नियर बा इस्पंजी जादे होखे लें।<ref>{{cite web |url=http://www.uppercrustindia.com/oldsite/12crust/twelve/season8.htm |title=The Sweet Bypass on NH-5 |publisher=Upper Crust |accessdate=20 Marchमार्च 2014}}</ref>
 
ओडिशा के भुबनेश्वर आ कटक के बीचा में एगो जगह पहाला के ''पहाल रसगुल्ला'' अपना बिसेसता खातिर परसिद्ध बाटे।<ref>{{cite magazine | author = Rimli Sengupta | date = 9 January 2012 | title = Kling Canoes At Tamralipta | url = http://www.outlookindia.com/magazine/story/kling-canoes-at-tamralipta/279393 | magazine = Outlook }}</ref> अपना मूल इलाका, पूरबी भारत के बाहर, राजस्थान के बीकानेर के रसगुल्ला भी परसिद्ध बा, हालाँकि ई शहर मुख्य रूप से पापड़ आ भुजिया नियर नमकीन आइटम खातिर जानल जाला, दूध के चीजन के बनावे खातिर भी इहाँ उद्योग अस्थापित भइल आ एह में रसगुल्ला बनावे वाला भी कई इकाई बाड़ी आ इहाँ के रसगुल्ला के भी माँग बढ़ रहल बा।<ref>{{cite news|last1=शर्मा|first1=हेम|title=रसगुल्ले : टेस्ट ऑफ बीकानेर|url=https://www.patrika.com/jaipur-news/dumplings-test-bikaner-1190503/|accessdate=18 मई 2018|work=www.patrika.com|date=25 जून 2015|language=hi}}</ref>
लाइन 88:
 
=== अइसने मिलत-जुलत ===
छेना गाजा आ छेना पोडा के साथे-साथ रसगुल्ला उड़ीसा के तीन गो प्रमुख मिठाई में से एक हवे। अब जबकि रसगुल्ला के बंगाल के साथ जुड़ाव के चलन बा, उड़ीसा के दूध फेडरेशन एह कोसिस में बा कि छेना पोडा के ओडिया मिठाई के रूप में पापुलर कइल जाव।<ref>{{cite news | author = Rajaram Satapathy | date = 15 Augustअगस्त 2002 | title = Sweet wars: Chhenapoda Vs rasagolla | url = http://timesofindia.indiatimes.com/india/Sweet-wars-Chhenapoda-Vs-rasagolla/articleshow/19188687.cms | newspaper = The Times of India }}</ref><ref>{{cite news | date = 11 April 2009 | title = Chew on This: Chenna poda | url = http://www.hindu.com/mp/2009/04/11/stories/2009041153080500.htm | work = Metro Plus Kochi | publisher = The Hindu }}</ref>
 
== नोट ==