कोसी नदी: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

Content deleted Content added
छो + नेवीगेशन टेम्पलेट
बिस्तार
लाइन 91:
 
कोसी नदी के कुल लंबाई {{convert|720|km|mi|abbr=on}} बा आ एकरे थाला के कुल {{convert|74500|km2|sqmi|abbr=on}} एरिया तिब्बत में, नेपाल में, आ भारतीय राज्य बिहार में पड़े ला।<ref name=wris>{{cite web |url=http://india-wris.nrsc.gov.in/wrpinfo/index.php?title=Kosi_Basin|title=Kosi Basin|publisher=Water Resources Information system of India|accessdate=2016-04-07}}</ref><ref name=Nayak96>Nayak, J. (1996). ''Sediment management of the Kosi River basin in Nepal''. In: Walling, D. E. and B. W. Webb (eds.) ''Erosion and Sediment Yield: Global and Regional Perspectives''. Proceedings of the Exeter Symposium July 1996. IAHS Publishing no. 236. Pp. 583–586.</ref>
 
==भूगोल==
कोसी नदी के थाला (बेसिन भा कैचमेंट एरिया) लगभग छह किसिम के भूबैग्यानिक आ जलवायु वाला बेल्ट सभ में बिस्तार लिहले बा; ऊँचाई {{convert|8000|m|ft|abbr=on}} से {{convert|95|m|ft|abbr=on}} के बीचा में बाटे आ तिब्बत पठार, हिमालय, हिमालय के मझिली पहाड़ी, महाभारत श्रेणी, शिवालिक से होखत [[तराई]] वाला इलाका ले एकर फइलाव बाटे। दूध-कोसी बेसिन में अकेल्ले कुल 36 [[ग्लेशियर]] आ 296 [[ग्लेशियरी झील]] बाड़ी सऽ।<ref>Bajracharya, S. R., Mool, P. K., Shrestha, B. R. (2007). Impact of climate change on Himalayan glaciers and glacial lakes: case studies on GLOF and associated hazards in Nepal and Bhutan. International Centre for Integrated Mountain Development (ICIMOD).</ref>
 
नदी के बेसिन उत्तरी माथ पर त्सांग पो (ब्रह्मपुत्र) के बेसिन के साथे सीमा बनावे ला, पुरुब में महानंदा के बेसिन के साथे आ दक्खिन में गंगा आ पच्छिमी ओर गंडकी नदी के बेसिन के साथे एकरे बेसिन के बाडर बा; खुद ई गंगा नदी में मिले ले।<ref name="JainAgarwal2007">{{cite book |last1=Jain|first1=S. K. |last2=Agarwal|first2=P. K. |last3=Singh|first3=V. P. |title=Hydrology and water resources of India |url=https://books.google.com/books?id=ZKs1gBhJSWIC&pg=PA358 |year=2007 |publisher=Springer |location=Dordrecht |isbn=978-1-4020-5179-1 |pages=358–359}}</ref> छतरा गार्ज के ऊपरी हिस्सा में एकर कुल आठ गो सहायिका धारा बाड़ी सऽ:<ref name=Nepal2012>Nepal, S. (2012). ''Evaluating upstream downstream linkages of Hydrological Dynamics in the Himalayan Region''. Dissertation, Faculty of Chemical and Earth Sciences of the Friedrich-Schiller-University Jena.</ref>
* तामुर नदी, जेकर थाला {{convert|6053|sqkm|sqmi|abbr=on}} एरिया वाला पूरबी नेपाल में बा;
* अरुण नदी, के थाला {{convert|33500|sqkm|sqmi|abbr=on}} एरिया वाला तिब्बत में बा;
* सुन कोशी, {{convert|4285|sqkm|sqmi|abbr=on}} एरिया के थाला नेपाल में आ एकर सहायिका दूध कोसी, लिखु खोला, तम कोशी, भोट कोसी आ इंद्रावती नदी।
 
ऊपर बतावल तीनों प्रमुख धारा जहाँ मिले लीं ओकरा के त्रिबेनी कहल जाला आ इहाँ के बाद नदी के नाँव ''सप्त कोशी'' कहाला। छतरा गार्ज के बाद ई कोसी बैराज ले बहे ले आ ओकरे बाद गंगा नदी के मैदान में परवेश करे ले।<ref name=Nepal2012/>
 
 
{{clear}}