शुगर रोग: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

Content deleted Content added
छो कुछ सुधार/ मोट अच्छर बेमतलब भब्भड़ हो गइल रहल
बिस्तार कइल गइल
लाइन 28:
अंगरेजी में ''डायबिटीज मेलिटस'' (Diabetes mellitus) चाहे खाली भर ''डायबिटीज'' कहल जाल आ हिंदी में ''मधुमेह'' कहाला। अंगरेजी में एकरा के रोग भा बेमारी, मने की ''डिजीज'', ना कहल जाला बलुक ''डिसऑर्डर'' कहल जाला। [[खून]] में जरूरत से बेसी शुगर होखे के ''हाइपरग्लाइसिमिया'' (hyperglycemia) आ आसान भाषा में ''[[हाई ब्लड शुगर]]'' कहल जाला।
 
शुगर के बेमारी, डायबिटीज मेलिटस, या त [[इंसुलिन]] के कमी से होला या फिर इंसुलिन के साथे रिस्पांस कम होखे से।<ref name=Green2011>{{cite book |veditors=Shoback DG, Gardner D |title=Greenspan's basic & clinical endocrinology|year=2011|publisher=McGraw-Hill Medical|location=New York|isbn=978-0-07-162243-1|chapter=Chapter 17|edition=9th}}</ref> एह तरीका से ई प्रमुख रूप से तीन किसिम के होला:<ref name=WHO2013>{{cite web |title=Diabetes Fact sheet N°312 |url=https://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs312/en/|website=WHO |access-date=25 मार्च 2014 |date=2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130826174444/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs312/en/ |archive-date=26 August 2013}}</ref>
 
* टाइप-1: जेह में [[पैंक्रियाज]] में भरपूर मात्रा में इंसुलिन ना बन पावे ला।
* टाइप-2: जेह में शरीर के कोशिका सभ इंसुलिन के उचित जबाब ना दे पावे लीं; एकरा [[इंसुलिन रेजिस्टेंस]] कहल जाला। बाद में रोग बढ़े पर इंसुलिन के कमी भी सामिल हो सके ला।<ref>{{cite book |title=RSSDI textbook of diabetes mellitus |year=2012 |publisher=Jaypee Brothers Medical Publishers |isbn=978-93-5025-489-9 |page=235 |edition=Revised 2nd |url=https://books.google.com/books?id=7H6mYolrtUMC&pg=PA235 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20151014172232/https://books.google.com/books?id=7H6mYolrtUMC&pg=PA235 |archive-date=14 October 2015}}</ref> एकर मुख्य कारन मोटापा आ बिना शारीरिक मेहनत भा कसरत के जिंदगी होखे ला।
* गेस्टेशनल: जेह में औरत लोगन के गरभ के दौरान अचानक ब्लड शुगर हाई हो जाला जबकि पहिले से शुगर बढ़े के कौनों इतिहास ना होखे ला।
 
टाइप 1 शुगर के मैनेज करे ला इंसुलिन के सुई लगावही के परे ला।<ref name=WHO2013>{{cite web |title=Diabetes Fact sheet N°312 |url=https://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs312/en/|website=WHO |access-date=25 March 2014 |date=October 2013 |archive-url=https://web.archive.org/web/20130826174444/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs312/en/ |archive-date=26 August 2013}}</ref> टाइप 2 शुगर के रोकथाम आ मैनेजमेंट कइल जा सके ला जेह में सेहतमंद खानपान, रेगुलर मेहनत-कसरत, सही वजन बना के राखल आ तमाकू के इस्तेमाल ना कइल शामिल बा<ref name=WHO2013/> एकरे खातिर खाए जाए वाली दवाई के रूप में इंसुलिन के खातिर कोशिका सभ के जबाब देवे के छमता बढ़ावे वाली दवाई दिहल जालीं। इनहन के इंसुलिन सेंसिटाइजर कहल जाला आ इंसुलिन के साथे चाहे बिना इंसुलिन के दिहल जा सके लीं।<ref name=WHO2013Top10>{{cite web |title=The top 10 causes of death Fact sheet N°310 |url=https://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs310/en/ |publisher=World Health Organization |date=October 2013 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20170530121727/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs310/en/ |archive-date=30 May 2017 }}</ref> जेकरा ई बेमारी हो गइल होखे ओकरा के सलाह दिहल जाला कि ब्लड प्रेशर के धियान रखे आ हाथ गोड़ के सुरक्षा आ आँख के सही देखभाल करे।<ref name=WHO2013/> इंसुलिन आ खाए वाली दवाई से कई बेर अचानक ''हाइपोग्लाइसेमिया'', मने कि [[लो ब्लड शुगर]], के समस्या हो सके ला।<ref>{{cite book |veditors=Rippe RS, Irwin JM |title=Manual of intensive care medicine |year=2010 |publisher=Wolters Kluwer Health/Lippincott Williams & Wilkins |isbn=978-0-7817-9992-8 |page=549 |edition=5th }}</ref>मोटापा कम करे वाला आपरेशन (सर्जरी) कई बेर ओह लोग में टाइप 2 शुगर में कामे आवे ला जेकरा ई बेमारी मोटापा बहुत होखे के कारन भइल होखे।<ref name=Picot2009>{{cite journal | vauthors = Picot J, Jones J, Colquitt JL, Gospodarevskaya E, Loveman E, Baxter L, Clegg AJ | title = The clinical effectiveness and cost-effectiveness of bariatric (weight loss) surgery for obesity: a systematic review and economic evaluation | journal = Health Technology Assessment | volume = 13 | issue = 41 | pages = 1–190, 215–357, iii–iv | date = September 2009 | pmid = 19726018 | doi = 10.3310/hta13410 | hdl = 10536/DRO/DU:30064294 | doi-access = free }}</ref> गेस्टेशनल शुगर, मने कि गरभ के अवस्था में महतारी के भइल शुगर आमतौर प जचगी के बाद अपने-आपे नीक हो जाला।<ref>{{cite book |last1=Cash |first1=Jill |title=Family Practice Guidelines |year=2014 |publisher=Springer |isbn=978-0-8261-6875-7 |page=396 |edition=3rd |url=https://books.google.com/books?id=nCjcAgAAQBAJ&pg=PA396 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20151031011231/https://books.google.com/books?id=nCjcAgAAQBAJ&pg=PA396 |archive-date=31 October 2015}}</ref>
 
2019 तक के आँकड़ा देखल जाय तब 463&nbsp;मिलियन (46.3&nbsp;करोड़) लोगन के दुनियाँ भर में शुगर होखे के एस्टीमेट बा (कुल पुरहर (एडल्ट) लोगन के आबादी के 8.8 %), जेह में 90 % केस टाइप 2 शुगर के बाड़ें।<ref name=IDF2019>{{cite web |title=IDF DIABETES ATLAS Ninth Edition 2019|url=https://www.diabetesatlas.org/upload/resources/material/20200302_133351_IDFATLAS9e-final-web.pdf |website=www.diabetesatlas.org |access-date=18 May 2020 |language=EN}}</ref> Rates are similar in women and men.<ref name=Vos2012/> ट्रेंड देखल जाय तब इहे बुझा रहल बाटे कि एकर केस में बढ़ती हो रहल बा आ ई बढ़ती आगहूँ चालू रहे के संभावना बा।<ref name=IDF2019/> शुगर के बेमारी केहुओ के जल्दी मौत के रिस्क के लगभग दुगुन्ना बढ़ा देला।<ref name=WHO2013/> साल 2019 में शुगर के चलते कम के कम करीबन 42 लाख लोगन के मौत भइल।<ref name=IDF2019/> एह तरीका से ई दुनियाँ में मौत के सभसे आम कारन सभ में 7वाँ नंबर के बेमारी बाटे।<ref>{{cite web |title=What is Diabetes? |url=https://www.cdc.gov/diabetes/basics/diabetes.html |website=Centers for Disease Control and Prevention |access-date=18 May 2020 |language=en-us |date=11 March 2020}}</ref><ref>{{cite web |title=The top 10 causes of death |url=https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/the-top-10-causes-of-death |website=www.who.int |access-date=18 May 2020 |language=en}}</ref> बैस्विक रूप से एह बेमारी के कुल आर्थिक कीमत 2017 में {{USD|727}} बिलियन होखे के अनुमान लगावल गइल रहे।<ref name=IDF2019/> अकेल्ले अमेरिके में US$327 बिलियन रकम लोग एह बेमारी पर साल 2017 में खरच कइल।<ref>{{Cite journal|date=2018-03-22|title=Economic Costs of Diabetes in the U.S. in 2017|journal=Diabetes Care|volume=41|issue=5|pages=917–928|doi=10.2337/dci18-0007|pmid=29567642|issn=0149-5992|author1=American Diabetes Association|pmc=5911784}}</ref> आम लोगन के तुलना में शुगर के मरीज लोगन के बेमारी आ इलाज पर खरच 2.3 गुना बेसी देखल गइल बाटे।<ref>{{cite web |title=Deaths and Cost {{!}} Data & Statistics {{!}} Diabetes {{!}} CDC |url=https://www.cdc.gov/diabetes/data/statistics-report/deaths-cost.html |website=cdc.gov |access-date=2 July 2019 |language=en-us |date=20 February 2019}}</ref>
 
[[भारत में शुगर रोग]] के बात कइल जाय तब, एगो रपट के मोताबिक, 2019 में कुल 77 मिलियन (सात करोड़ सत्तर लाख) लोग के एहिजा शुगर के रोग रहे; मने कि दुनियाँ के कुल शुगर मरीजन में से छह गो में से एक ब्यक्ति [[भारत]] से बा।<ref>https://www.thehindu.com/sci-tech/health/india-has-second-largest-number-of-people-with-diabetes/article29975027.ece</ref>
 
{{TOC limit}}
 
{{clear}}
 
== संदर्भ ==
{{Reflist|33em}}
 
<!-- *********** फालतू कड़ी न जोड़ल जाय; हटा दिहल जाई ******************-->
 
== बाहरी कड़ी ==
* {{Curlie|Health/Conditions_and_Diseases/Endocrine_Disorders/Pancreas/Diabetes/}}