ब्लैक होल: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

Content deleted Content added
छो →‎संदर्भ: re-categorisation
छोNo edit summary
लाइन 1:
[[File:Black hole - Messier 87.jpg|thumb|upright=1.35|right|ब्लैक होल के चित्र]]
'''ब्लैक होल''' ({{Lang-en|Black hole}}) एगो ज्यामितीय रूप से परिभाषित, [[स्पेस-टाइम]] के अइसन क्षेत्र बा, जवना के अंदर एतना ढेर गुरुत्वाकर्षण होला के ओह में से कण या इलेक्ट्रो-मैग्नेटिक रेडियेशन (प्रकाश) भी बाहर न निकल सके।<ref>{{harvnb|Wald|1984|pp=299–300}}</ref> [[रिलेटिविटी के जनरल थियरी]] ई बतावे ले की अगर द्रब्यमान भरपूर मात्रा में कांपैक्ट हो जाय तब ऊ स्पेस-टाइम के रूप बदल के ब्लैक होल के निर्माण करे में सक्षम हो सके ला।<ref name="wald 1997">{{cite book |last=Wald |first=R. M. |author-link=Robert Wald |title=Black Holes, Gravitational Radiation and the Universe |editor1=Iyer, B. R. |editor2=Bhawal, B. |chapter=Gravitational Collapse and Cosmic Censorship |arxiv=gr-qc/9710068 |date=1997 |pages=69–86 |publisher=Springer |doi=10.1007/978-94-017-0934-7 |isbn=978-9401709347}}</ref><ref name="NYT-20150608">{{cite news |last=Overbye |first=Dennis |authorlink=Dennis Overbye |title=Black Hole Hunters |url=https://www.nytimes.com/2015/06/09/science/black-hole-event-horizon-telescope.html |date=8 June 2015 |work=[[NASA]] |accessdate=8 June 2015 |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150609023631/http://www.nytimes.com/2015/06/09/science/black-hole-event-horizon-telescope.html |archivedate=9 June 2015}}</ref> अइसन सीमा जहाँ से कौनों चीज फिर बहरें न निकल सके इवेंट होराइजन कहल जाला। भले एह इवेंट होराइजन के भारी परभाव एकरा के क्रास करे वाला चीज के दशा-दिशा पर पड़त होखे, कौनों लोकल फीचर इहाँ से हमनी के डिटेक्ट ना हो पावे ला।<ref>{{cite web |url=https://www.socratease.in/chapters/intro-to-black-holes-1 |title=Introduction to Black Holes |access-date=26 September 2017}}</ref> कई परकार से, ब्लैक होल सभ आदर्श ब्लैकबॉडी के रूप में बेहवार करे ला, मने की कौनों प्रकाश के रिफ्लेक्ट ना करे ला।<ref>{{cite book |title=Gravity from the ground up |edition= |first1=Bernard F. |last1=Schutz |authorlink1=Bernard F. Schutz |publisher=Cambridge University Press |date=2003 |isbn=978-0-521-45506-0 |page=110 |url=https://books.google.com/books?id=P_T0xxhDcsIC |url-status=live |archiveurl=https://web.archive.org/web/20161202222711/https://books.google.com/books?id=P_T0xxhDcsIC |archivedate=2 December 2016}}</ref><ref>{{cite journal |last=Davies |first=P. C. W. |authorlink1=Paul Davies |title=Thermodynamics of Black Holes |url=http://cosmos.asu.edu/publications/papers/ThermodynamicTheoryofBlackHoles%2034.pdf |journal=[[Reports on Progress in Physics]] |volume=41 |date=1978 |issue=8 |pages=1313–1355 |doi=10.1088/0034-4885/41/8/004 |bibcode=1978RPPh...41.1313D |ref=harv |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130510184530/http://cosmos.asu.edu/publications/papers/ThermodynamicTheoryofBlackHoles%2034.pdf |archivedate=10 May 2013 |df=}}</ref> हालाँकि, वक्राकार स्पेसटाइम के क्वांटम फ़ील्ड थियरी ई प्रेडिक्ट करे ले की इवेंट होराइजन से हॉकिंग रेडियेशन निकले ला जवन की ओही स्पेक्ट्रम में होला जवन की कौनों ब्लैकबॉडी अपना द्रब्यमान के उल्टा अनुपात वाला तापमान में करी। अब चूँकि ब्लैकहोल सभ में द्रब्यमान एतना बेसी होला की अइसन तापमान एक केल्विन के खरबवाँ हिस्सा भर होखे ला आ अइसन रेडियेशन के डिटेक्ट कइल लगभग असंभव बाटे।
 
== '''ब्लैक होल के खोज के कइले बा?''' ==
ब्लैक होल के खोज अमेरिकी भौतिक विज्ञानी जॉन वेलर आ भारतीय अंतरिक्ष वैज्ञानिक सुब्रह्मण्य चंद्रशेखर के ब्लैक होल के अस्तित्व के निर्धारण में महत्वपूर्ण भूमिका रहल। सुब्रह्मण्यन चंद्रशेखर के अध्ययन से ब्लैक होल के निर्माण के समझे में मदद मिलेला। ऊ साबित कइलें कि ब्लैक होल के सामने एगो निर्धारित आकार के तारा संकुचित लउके लें जेकरा चलते ई तारा सभ अंत में नाश हो जालें। एकरा से पहिले भी बहुत वैज्ञानिक लोग एह संबंध में आपन रचनात्मक उपलब्धि के प्रस्तुत कईले रहले।<ref>{{Cite web |date=2023-05-28 |title=Know The Secrets Of White Hole -वाइट होल के रहस्य |url=https://www.viewsornews.com/2023/05/know-secrets-of-white-hole.html |access-date=2023-05-28 |website=Astronomy,Space News and Analysis |language=hi}}</ref>
 
जॉन वेलर 1967 में एगो महत्वपूर्ण लेख लिखले रहले, जवना में उ ब्लैक होल के बारे में विस्तार से बतवले रहले। ऊ एह बात से संतुष्ट ना रहलें कि तारा सभ के आवृत्ति संभवतः अधिका बिसाल तारा सभ के गति के कारण बता सके ला। एह से ओह लोग के ई बिस्वास भइल कि एह तारा सभ के संकीर्णता ब्लैक होल नियर होखी। एकरे अलावा ऊ बतवलें कि जब कौनों तारा ब्लैक होल के नजदीक पहुँच जाला तब ओकर गुरुत्वाकर्षण तारा पर लगातार दबाव डाले ला जे अंत में ओकरा के अविश्वसनीय रूप से संकुचित क देला।उ आपन रचनात्मक उपलब्धि 1969 में सेंट्रल इंस्टीट्यूट ऑफ फिजिक्स (CERN) में आयोजित एगो अंतर्राष्ट्रीय सम्मेलन में पेश कईले रहले। इहाँ उनुकर मुलाकात सुब्रमण्यम चंद्रशेखर से भईल, जे उनुका के ब्लैक होल के बारे में अवुरी जाने खाती प्रेरित कईले।<ref>{{Cite web |date=2022-11-25 |title=Black Hole And its Mystery WITH Full Detail in hindi |url=https://www.viewsornews.com/2022/11/blackholeanditsmystery.html |access-date=2023-05-28 |website=Astronomy,Space News and Analysis |language=hi}}</ref>
 
Objects whose [[gravitational field]]s are too strong for light to escape were first considered in the 18th century by [[John Michell]] and [[Pierre-Simon Laplace]].<ref name=origin /> The first modern solution of general relativity that would characterize a black hole was found by [[Karl Schwarzschild]] in 1916, although its interpretation as a region of space from which nothing can escape was first published by [[David Finkelstein]] in 1958. Black holes were long considered a mathematical curiosity; it was during the 1960s that theoretical work showed they were a generic prediction of general relativity. The discovery of [[neutron star]]s by [[Jocelyn Bell Burnell]] in 1967 sparked interest in [[gravitational collapse|gravitationally collapsed]] compact objects as a possible astrophysical reality.