वायुमंडल: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

Content deleted Content added
+ कड़ी
आँकड़ा नया लगावल गइल
लाइन 7:
वायुमंडल के अध्ययन करे वाला बिसय के वायुमंडल बिज्ञान; वायुमंडली दशा, मने कि मौसम, के अध्ययन करे वाला बिज्ञान के [[मौसम बिज्ञान]]; आ लंबा समय के मौसमी पैटर्न के अध्ययन करे वाला बिज्ञान के [[जलवायु बिज्ञान]] कहल जाला।
 
==वायुमण्डल क गढ़न==
[[File:Atmosphere gas proportions.svg|thumb|right|200px|वायुमण्डलवायुमंडल कीके गढ़न में अलग-अलग गैसन के हिस्सेदारी (प्रतिशत हिस्सेदारीमें)]]
वायुमंडल में के हवा कई [[गैस|गैसन]] का मेरवन होला। ऊँचाई के साथ इनहना के अनुपात में धटती-बढ़ती होला बाकी जमीन से 100 किलोमीटर ले हवा में गैसन के अनुपात लगभग एक्के नियर होला। वायुमंडल के एह हिस्सा के सममंडल (होमोस्फियर) कहल जाला। एही निचला, होमोस्फियर में कवन गैस केतना मात्र में मिलेले एकर बिबरन वायुमंडल के कंपोजीशन कहाला।
 
वायुमंडल में पानी (भाप के रूप में) के मात्रा एक जगह से दूसर जगह, आ एक दिन से दुसरे दिन के बीच भा एक सीजन से दुसरे सीजन के बीच हमेशा बदलत रहे ला। वायुमंडली पानी के बदलत रहे के कारण वायुमंडल के कंपोजीशन बतावत घरी एह में भाप के मात्रा के ना शामिल कइल जाला, खाली सूखल हवा के कंपोजीशन बतावल जाले जे नीचे दिहल जा रहल बाटे:
 
{| class='"wikitable" style="text-align: sortable'center;"
|+'''प्रमुख गैस जिनहन से मिल के सूखल हवा बनल बा, आयतन अनुसार'''<ref>चित्र खातिर स्रोत: कार्बन डाईऑक्साइड, [http://www.esrl.noaa.gov/gmd/ccgg/trends/#mlo NOAA Earth System Research Laboratory], (updated 2013-03). मीथेन, [[जलवायु बदलाव पर अंतरसरकारी पैनल|IPCC]] [http://www.grida.no/climate/ipcc_tar/wg1/221.htm#tab61 TAR table 6.1] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070615161122/http://www.grida.no/climate/ipcc_tar/wg1/221.htm |date=2007-06-15 }}, (updated to 1998). The NASA total was 17&nbsp;ppmv over 100%, and {{CO2}} was increased here by 15&nbsp;ppmv. To normalize, N<sub>2</sub> should be reduced by about 25&nbsp;ppmv and O<sub>2</sub> by about 7&nbsp;ppmv.</ref>
|-
! colspan=2 | गैस
!गैस !! प्रतिशत आयतन
! colspan=2 style="font-weight: normal;" | '''आयतन'''<sup>(A)</sup>
|-
! style="width: 100px;" | नाँव
|[[नाइट्रोजन]] || 78.09
! style="width: 50px;" | फार्मूला
! style="width: 100px; font-weight: normal;" | '''ppmv में'''<sup>(B)</sup>
! style="width: 100px;" | [[प्रतिशत|%]] में
|-
| align=left | [[नाइट्रोजन]] || 78.09
|[[ऑक्सीजन]] || 20.95
| N<sub>2</sub>
| 780,840
| 78.084
|-
| align=left | [[आक्सीजन]]
|[[आर्गन]] || 0.93
| O<sub>2</sub>
| 209,460
| 20.946
|-
| align=left | [[आर्गन]] || 0.93
|[[कार्बन डाइआक्साइड]] || 0.03
| Ar
| 9,340
| 0.9340
|-
| align=left | [[कार्बन &nbsp;डाइआक्साइड]] || 0.03
|[[नियॉन|नीऑन]] || 0.0018
| {{CO2}}
| 400
| 0.04<ref>{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/environment/2015/may/06/global-carbon-dioxide-levels-break-400ppm-milestone|title=Global carbon dioxide levels break 400ppm milestone|last=Vaughan|first=Adam|date=2015-05-06|newspaper=The Guardian|language=en-GB|issn=0261-3077|access-date=2016-12-25}}</ref>
|-
| align=left | [[नियॉन]]
|[[हाइड्रोजन]] || 0.001
| Ne
| 18.18
| 0.001818
|-
| align=left | [[हीलियम]] || 0.000524
| He
| 5.24
| 0.000524
|-
| align=left | [[मीथेन]]
|[[क्रिप्टॉन]] || 0.0001
| CH<sub>4</sub>
| 1.79
| 0.000179
|-
! colspan=4 | ऊपर दिहल सूखा हवा में शामिल ना:
|[[ज़ेनॉन]] || 0.000008
|-
| align=left | [[जलभाप]]<sup>(C)</sup>
|[[ओज़ोन]] || 0.000001
| H<sub>2</sub>O
| 10–50,000<sup>(D)</sup>
| 0.001%–5%<sup>(D)</sup>
|-
! colspan=4 style="font-size: 0.85em; padding: 5px 2px 5px 10px; text-align: left; font-weight: normal;" | '''नोट:'''<br>
<sup>(A)</sup> volume fraction is equal to mole fraction for ideal gas only,<br> &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;also see [[Volume (thermodynamics)#Partial volume|volume (thermodynamics)]]<br>
<sup>(B)</sup> ppmv: [[parts per million]] by volume <br>
<sup>(C)</sup> Water vapor is about 0.25% ''by mass'' over full atmosphere<br>
<sup>(D)</sup> Water vapor strongly varies locally<ref name="WallaceHobbs" />
|}
 
The relative concentration of gasses remains constant until about {{convert|10000|m|ft|abbr=on|sigfig=2}}.<ref>{{cite web
| url = http://www.engineeringtoolbox.com/air-composition-d_212.html
| title = Air Composition
| publisher = The Engineering ToolBox
| quote = The composition of air is unchanged until elevation of approximately 10.000 m
| accessdate = 2017-07-04}}</ref>
 
==परत में बिभाजन==