अनुबाद: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर
Content deleted Content added
बिस्तार |
छो →top: सफाई, replaced: date=September → date=सितंबर |
||
लाइन 1:
कौनों एगो स्रोत-भाषा में लिखल बात के अरथ के दूसरी आ बराबरी के टारगेट-भाषा में लिखल रूप में ब्यक्त कइल '''अनुबाद''' (अंगरेजी: ''ट्रांसलेशन''; Translation) हवे। कुछ लोग के अनुसार ई प्रक्रिया हवे, कुछ के अनुसार ई प्रक्रिया आ ओकर परिणाम हवे, आ कुछ लोग के अनुसार सैद्धांतिक रूप से ई दू भाषा के बीच के संबंध हवे बशर्ते कि दुनों भाषा में कहल लिखल गइल बात के मतलब एकही होखे।<ref>{{cite book|title=Anuvad Siddhant ki Rooprekha|url=https://books.google.com/books?id=E_mJn8DWNFIC&pg=PA30|publisher=Vani Prakashan|pages=30–31}}</ref> आमतौर पर एकर तीन गो प्रकार बतावल जालें: समभाषी, अन्य भाषी आ संकेतबदल के रूप में अनुबाद।<ref>{{cite book|title=Aadhunik Bhaska Vigyan|url=https://books.google.com/books?id=QPE2vO-th-EC&pg=PA322|publisher=Vani Prakashan|pages=322–}}</ref>
अनुबाद शब्द खुद संस्कृत के अनु+वाद से बनल हवे जेकर अरथ लगावल जाला, कौनों बात के पाछे-पाछे दोहरावल, दोबारा कहल, जवन बात कहल गइल ओहीके दुसरे भाषा में कहल।<ref name="Chauhan2005">{{cite book|author=Arjun Chauhan|title=Media Kaleen Hindi: Swaroop aur Sambhavnaen|url=https://books.google.com/books?id=oXduJ8nny-wC&pg=PA94|date=
{{clear}}
|