ओजोन परत: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

Content deleted Content added
बिस्तार कइल गइल
लाइन 1:
[[चित्र:Ozone cycle.svg|230px|thumb|right|alt=ओजोन-ऑक्सीजन चक्र के ग्राफ द्वारा देखावल रूप|[[ओजोन–ऑक्सीजन चक्र]] जेह में ई बतावल बा कि कइसे ओजोन से ऑक्सीजन आ ऑक्सीजन से ओजोन बने ला।]]
[[Fileचित्र:Ozone over southern hemisphere Sep11 1957-2001.gif|230px|thumb|alt=ग्लोब पर एनीमेशन|[[ग्लोब|दक्खिनी गोलार्ध]] में 1957–20011957-2001 के बीच [[ओजोन कटाव आ ओजोन छेद|ओजोन छेद]] के स्थिती देखावत एनीमेशन]]
'''ओजोन परत''' ({{Lang-en|Ozone layer}}; ''ओज़ोन लेयर''), जेकरा के '''ओजोन शील्ड''' ({{Lang-en|Ozone shield}}; अरथ: ओजोन के बनल सुरक्षा ढाल) भी कहल जाला, [[पृथ्वी]] के [[वायुमंडल]] में एगो अइसन परत (लेयर) हवे जहाँ [[ओजोन|ओजोन गैस]] (O<sub>3</sub>) के घऽन मौजूदगी बाटे आ ई परत सुरुज से आवे वाला ज्यादातर [[अल्ट्रावायलेट रेडिएशन|अल्ट्रावायलेट किरन]] सभ के सोख ले ले। ओजोन गैस [[ऑक्सीजन|ऑक्सीजने]] के एगो रूप हवे जेह में ऑक्सीजन के तीन गो मॉलिक्यूल होखे लें, खुद ई गैस तीखा गंध वाली आ बिसैला होखे ले बाकी धियान देवे वाली बात ई बा कि सुरुज से आवे वाला अल्ट्रावायलेट रेडिएशन पृथ्वी पर के जिया-जंतु खाती नोकसानदेह होला जेकरा के ई ओजोन परत सोख के पृथ्वी पर जीवन के बचाव करे ले।
 
लाइन 12:
 
पृथ्वी के अलावा अउरी ग्रह सभ में से शुक्र के बारे में मालुम बा कि एकरो सतह से करीबन 100 किलोमीटर के ऊँचाई पर ओजोन के परत पावल जाले।<ref name="venus ozone">{{cite web | url=http://www.space.com/13244-venus-atmosphere-ozone-layer.html | title=Scientists discover Ozone Layer on Venus | publisher=Purch | work=SPACE.com | date=11 अक्टूबर 2011 | access-date=3 अक्टूबर 2015 | author=SPACE.com staff}}</ref>
 
== कटाव आ क्षय ==
{{main|ओजोन कटाव आ ओजोन छेद}}
[[चित्र:Future ozone layer concentrations.gif|thumb|300px|NASA projections of stratospheric ozone concentrations if chlorofluorocarbons had not been banned.]]
[[File:TOMS_Global_Ozone_65N-65S.png|thumb|Levels of atmospheric ozone measured by satellite show clear seasonal variations and appear to verify their decline over time.]]
ओजोन लेयर के कुछ तत्वन के चलते कटाव भा क्षय होखे ला; एह तत्व सभ में फ्री रैडिकल कैटालिस्ट सामिल बाड़ें, जइसे कि नाइट्रिक ऑक्साइड, नाइट्रस ऑक्साइड, हाइड्रॉक्सिल, एटामिक क्लोरीन आ एटामिक ब्रोमीन। एह सगरी केमिकल प्रजाति सभ के प्राकृतिक स्रोत बाड़ें जहाँ से ई वायुमंडल में प्रवेश क सके लें हालाँकि, क्लोरीन आ ब्रोमीन के कंसंट्रेशन मनुष्य के बनावल चीजन के चलते हाल के दशक सभ में बहुत बढ़ल बाटे। ऑर्गैनोहैलोजन कंपाउंड, बिसेस रूप से क्लोरोफ्ल्यूरोकार्बन आ ब्रोमोफ्ल्यूरोकार्बन्स के मनुष्य द्वारा वायुमंडल में प्रवेश एह में सभसे प्रमुख बाटे।<ref>{{cite book |chapter-url=http://www.eia.doe.gov/oiaf/1605/archive/gg97rpt/chap5.html |chapter=Halocarbons and Other Gases |publisher=Energy Information Administration |title=Emissions of Greenhouse Gases in the United States 1996 |date=1997 |access-date=2008-06-24 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20080629032506/http://www.eia.doe.gov/oiaf/1605/archive/gg97rpt/chap5.html |archive-date=2008-06-29 }}</ref> ई सगरी बहुत स्टेबल कंपाउंड हवें एह मामिला में कि ई वायुमंडल में स्ट्रेटोस्फियर तक ले पहुँच के ओहिजे लमहर समय ले रुकल रहि सके लें। क्लोरीन आ ब्रोमीन के रैडिकल सभ ओहिजे अल्ट्रावायलेट (पराबैंगनी) किरन सभ से टकरा के टूट के फिरी हो जालें आ ओकरे बाद ई फिरी रैडिकल सभ चेन रिएक्शन शुरू कइ देवे लें; एक ठो अइसन रैडिकल 1,00,000 ओजोन मॉलिक्यूल सभ के तूरे में सच्छ्म होखे ला। 2009 तक ले नाइट्रस ऑक्साइड मनुष्य द्वारा वायुमंडल में छोड़ल जाए वाला ओजोन क्षयकारी पदार्थ (ओजोन-दिप्लेटिंग सब्सटेंस) में सभसे पहिला नंबर पर रहल।<ref>{{cite web |url=http://www.noaanews.noaa.gov/stories2009/20090827_ozone.html |title=NOAA Study Shows Nitrous Oxide Now Top Ozone-Depleting Emission |publisher=NOAA |date=2009-08-27 |access-date=2011-11-08}}</ref>
 
ओजोन के स्ट्रेटोस्फियर में एह तरीका के क्षय भा घटती (डिप्लेशन) के परिणाम ई होखे ला कि अल्ट्रावायलेट रेडियेशन के सोखल जाए वाला मात्रा में कमी आवे ले।<ref>{{Cite web|date=2021-09-16|title=World Ozone Day 2021: Theme, Impact, Quotes, History, Ozone Depletion|url=https://news.jagatgururampalji.org/world-ozone-day-impact-on-global/|access-date=2021-09-16|website=SA News Channel|language=en-US}}</ref> एकर रिजल्ट ई होला कि बिना सोखल अल्ट्रावायलेट किरन सभ पृथ्वी के सतह तक ले पहुँचे में सक्षम हो जाला आ सतह पर आवे वाला एह किसिम के रेडिएशन के इंटेंसिटी बढ़ जाला। 1970 के दशक के अंतिम सालन से अबतक ले, पूरा दुनियाँ भर में, औसतन 4 परसेंट के कमी ओजोन लेवल में दर्ज कइल गइल बाटे। पृथ्वी के ध्रुवीय 5 परसेंट सतह के ऊपर सीजनल तरीका से एह ओजोन परत के क्षय बहुते बेसी पैमाना पर देखे में आवे ला, इनहन के "ओजोन छेद" (ओजोन होल) कहि के बोलावल जाला।<ref name="wmo2010">{{cite book|chapter-url=http://acdb-ext.gsfc.nasa.gov/Documents/O3_Assessments/Docs/WMO_2010/Chapter_2.pdf|title=Scientific Assessment of Ozone Depletion: 2010|date=2011|publisher=WMO|chapter=Stratospheric Ozone and Surface Ultraviolet Radiation|access-date=March 14, 2015}}</ref> [[अंटार्कटिका]] के ऊपर ओजोन के अइसन कटाव के पहिली बेर घोषणा जोए फारमैन, ब्रायन गार्डनर आ जोनाथन शैंकलिन द्वारा एगो रिसर्च पेपर में कइल गइल जे 16 मई 1985 के ''नेचर'' जर्नल में छपल रहे।<ref>{{Cite journal | last1 = Farman | first1 = J. C. | author-link1 = Joe Farman| last2 = Gardiner | first2 = B. G. | author-link2 = Brian G. Gardiner (meteorologist)| last3 = Shanklin | first3 = J. D. | author-link3 = Jon Shanklin| doi = 10.1038/315207a0 | title = Large losses of total ozone in Antarctica reveal seasonal ClO<sub>x</sub>/NO<sub>x</sub> interaction | journal = Nature | volume = 315 | issue = 6016 | pages = 207–210 | year = 1985 | url=| bibcode = 1985Natur.315..207F | s2cid = 4346468 }}</ref>
 
== इहो देखल जाय ==
Line 28 ⟶ 36:
{{Commons category|Ozone layer}}
{{Wikisource|Ozone layer}}
* [http://www.ccpo.odu.edu/SEES/ozone/oz_class.htm Stratospheric ozone: an electronic textbook]
* [http://www.unep.org/ozone/Public_Information/4Aii_PublicInfo_Facts_OzoneLayer.asp Ozone Layer Info]
* The [http://www.copernicus-stratosphere.eu CAMS stratospheric ozone service] delivers maps, datasets and validation reports about the past and current state of the ozone layer.
* {{Dmoz|Science/Environment/Ozone_Layer}}
 
{{Earth's atmosphere}}